Viem, o čom hovorite. Aj my sme s manželom prežívali, to čo prežívate vy a ťažko sme svoju bezdetnosť znášali, zvlášť za okolností, že v našej širšej rodine a okolí sú samé mnohodetné rodiny. Po čase sme to riešili adopciou. Dnes máme už tri adoptované deti a máme z nich veľkú radosť. Zažili sme aj ťažké chvíle (rôzne choroby atď) ale tomu sa zrejme nevyhnú ani biologickí rodičia. Šli sme do toho s Ježišom a s vierou, často aj „proti nádeji“ a Pán konal doslova zázraky. Aspoň zatiaľ sa predsudky nášho okolia nenaplnili. Aj napriek všetkým predpokladom a pravdepodobnostiam Pán si koná „po svojom“ a nenapĺňa negatívne „prognózy“, na ktoré nás pripravovali psychológovia. Jediný zaručený recept je výchova s ružencom na kolenách. Pán Vás žehnaj.
Elena K.
Zdravím Vás na fore.Chcem sa podeliť o moju skúsenosť.S manželom sme boli 12 rokov bezdetní.Videla som, že liečba je zbytočná-som lekárka-tak sme si dali žiadosť na adopciu.Máme už 8-roč chlapčeka, ktorý je náš .Brali sme si ho pritom ako 1.5 roč. z Dojč ústavu.Máme z neho radosť a myslím , že to takto Pán Boh chcel a chce ,aby bol náš.Nie je žiaden rozdiel medzi vlastným dieťaťom a adoptovaným, vychová si ho každý podľa seba a dá mu tie krásne hodnoty v živote ako svojmu.Nezúfajte, tých detí je stále dosť, čo čakajú na rodičov a lásku…
Eva Pilátová
Ahojte,
aj my sa chceme pridať k poďakovaniu Katke a Radkovi za zorganizovanie stretnutia pre bezdetných manželov. Bol to pre nás veľmi požehnaný víkend a ešte teraz cítim v srdci radosť a pokoj. Vďaka Bohu za to. Sme vďační Pánovi za všetkých ľudí, ktorých sme stretli,za vzájomné zdieľanie, za prednášky, modlitby, za lekára a kňazov, ktorí sa nám venovali. Nech vás všetkých Pán Boh požehnáva.
Eva a Vladimír
Monika
Ahojte,
s manželom sme sa zúčastnili víkendu pre bezdetné páry a chcela by som poďakovať usporiadateľom Katke a Radkovi a všetkým ostatným za takúto možnosť. Cítili sme sa tam veľmi dobre, takí prijatí, lebo všetky páry mali ten istý problém, tú istú nenaplnenú túžbu a mohli sme sa slobodne vyjadrovať. Obohatilo nás to po duchovnej, ľudskej aj takej vzťahovej stránke.
Veľmi odporúčam každému páru, ak má túžbu ísť a spoznať nových ľudí s tým istým problémom, aby takúto možnosť využil. Ani chlapi sa nemusia báť, ten môj to zvládol a veľmi sa mu páčilo aaa naučil sa aj niečo nové..
Monika a Michal
julka
Ahojte priatelia,
spolu s manželom sme sa zúčastnili víkendu na Donovaloch. Už to bolo nádherné, že sme sa tam ocitli medzi ľudmi, ktorí chápu, keď im povieme o našej veľkej túžbe mať dieťatko, ktorí chápu náš smútok a naše slzy, ktorí chápu, ako nás zraňujú poznámky, rady a „ortiele“ od nášho okolia. Chápu to, lebo prežívajú, to isté, čo prežívame aj my. Bol to pre mňa krásny a požehnaný čas.
Veľmi ďakujeme Katka a Radko za vás. Pán si vás použil ako nástroj a ukázal nám všetkým, že nie sme s touto bolesťou sami! A ešte pre niečo som veľmi šťastná. V 11.-tom roku našej bezdetnosti sme sa posunuli ďalej. A nebyť vášho pozvania na “ víkend“, tak by sme sa o tejto našej novej nádeji- čo môžeme ešte urobiť“, neboli nikdy dozvedeli.Sme objednaný k MUDr. Wallenfelsovi do Žiliny a tiež sme si našli inštruktorku pre ten Systém Creighton-ského modelu. A to nám dáva radosť do našich srdc, že sa niekto bude o nás skutočne zaujímať a pokúsi sa nám pomôcť. A dnes cítim, že ak to dieťatko predsa nepríde, budem vedieť, že sme s manželom urobili všetko, čo sme mohli.
Tak som šťastná, že som Vám mohla o tom napísať.Ešte raz ďakujeme, milí Svitanovci. 🙂
A všetkým prajem požehnaný čas a držme sa Pána.
julka a michal
Monika
Ahoj Julka,
koho ste si prosím ťa našli na vyučovanie creitonského modelu?
Lebo ja viem, len o kontakte v Košiciach, v Bystrici, ale tá je na materskej a v Trnave, ale tá je vraj tiež na materskej.
Mária K.
Zdravím vás na fóre a želám všetko dobro!Našla som vás až teraz, som jednou z vás… Naša otázka dieťatka je už minulosťou, sme definitívne bez neho. Rada by som sa podelila o naše skúsenosti a aj o povzbudenie, lebo napriek smútku a čakania na tento úžasný dar som dostala bohatú útechu. Nie je náhradou, vlastné dieťatko sa nedá nahradiť ničím. Je však povzbudením a nádejou pre naplnenie života iným spôsobom. Najdôležitejšie je sprevádzanie a kontakt muža a ženy k Bohu a azda k spriaznenej duši iného muža/ženy, lebo len ten, kto prežil podobnú situáciu, môže byť oporou alebo tým správnym poslucháčompre rodinu v podobnej situácii. Nikdy si nemyslite, že ste neužitoční alebo ničomní! Nie je tak. Nemôžem tvrdiť, že by mal Boh iné plány, lebo to vie len On o každom z nás, jedno viem určite-ak budete mať dobré duchovné vedenie, Boh vám ukáže tú vašu cestu, váš plán života, ktorý možno dokonca privedie aj dieťatko alebo vás naplní pokojom a zmysluplným projektom… verím tomu! Dnes je problémom, že niet opory a duchovného vedenia, ktoré je činné nie iba upokojujúce, individuálne, podľa osobitosti a danosti páru…Predišlo by sa mnohému smútku a pocitom neužitočnosti a prázdna v živote rodín bez detičiek…
Mirek
Veľmi pomáha stretnúť sa so skupinou ľudí, ktorí prežívajú podobnú „krížovú“ cestu. Nebyť sám, keď si myslíte, že ste úplne sám (že ani Boh už prosby nepočuje a zdá sa, že nevypočuje) nám veľmi pomohlo.
Nika
S manželom prechádzame podobnou skúškou. Veľmi ťažko sa bojuje s pocitom „ničomnosti“, neužitočnosti, keď si uvedomujete, že nič po sebe na tomto svete nezanecháte. Človek sa len ťažko zmieruje s myšlienkou, že Bohu nezáleží na tom, či niečo „hmatateľné“ na svete zanecháte (potomka), on miluje bezvýhradne, za každých okolností aj toho najneužitočnejšieho tvora…
Mária K.
Chcela by som ťa povzbudiť…ak by si mala záujem, napíš mi.
Viem, o čom hovorite. Aj my sme s manželom prežívali, to čo prežívate vy a ťažko sme svoju bezdetnosť znášali, zvlášť za okolností, že v našej širšej rodine a okolí sú samé mnohodetné rodiny. Po čase sme to riešili adopciou. Dnes máme už tri adoptované deti a máme z nich veľkú radosť. Zažili sme aj ťažké chvíle (rôzne choroby atď) ale tomu sa zrejme nevyhnú ani biologickí rodičia. Šli sme do toho s Ježišom a s vierou, často aj „proti nádeji“ a Pán konal doslova zázraky. Aspoň zatiaľ sa predsudky nášho okolia nenaplnili. Aj napriek všetkým predpokladom a pravdepodobnostiam Pán si koná „po svojom“ a nenapĺňa negatívne „prognózy“, na ktoré nás pripravovali psychológovia. Jediný zaručený recept je výchova s ružencom na kolenách. Pán Vás žehnaj.
Zdravím Vás na fore.Chcem sa podeliť o moju skúsenosť.S manželom sme boli 12 rokov bezdetní.Videla som, že liečba je zbytočná-som lekárka-tak sme si dali žiadosť na adopciu.Máme už 8-roč chlapčeka, ktorý je náš .Brali sme si ho pritom ako 1.5 roč. z Dojč ústavu.Máme z neho radosť a myslím , že to takto Pán Boh chcel a chce ,aby bol náš.Nie je žiaden rozdiel medzi vlastným dieťaťom a adoptovaným, vychová si ho každý podľa seba a dá mu tie krásne hodnoty v živote ako svojmu.Nezúfajte, tých detí je stále dosť, čo čakajú na rodičov a lásku…
Ahojte,
aj my sa chceme pridať k poďakovaniu Katke a Radkovi za zorganizovanie stretnutia pre bezdetných manželov. Bol to pre nás veľmi požehnaný víkend a ešte teraz cítim v srdci radosť a pokoj. Vďaka Bohu za to. Sme vďační Pánovi za všetkých ľudí, ktorých sme stretli,za vzájomné zdieľanie, za prednášky, modlitby, za lekára a kňazov, ktorí sa nám venovali. Nech vás všetkých Pán Boh požehnáva.
Eva a Vladimír
Ahojte,
s manželom sme sa zúčastnili víkendu pre bezdetné páry a chcela by som poďakovať usporiadateľom Katke a Radkovi a všetkým ostatným za takúto možnosť. Cítili sme sa tam veľmi dobre, takí prijatí, lebo všetky páry mali ten istý problém, tú istú nenaplnenú túžbu a mohli sme sa slobodne vyjadrovať. Obohatilo nás to po duchovnej, ľudskej aj takej vzťahovej stránke.
Veľmi odporúčam každému páru, ak má túžbu ísť a spoznať nových ľudí s tým istým problémom, aby takúto možnosť využil. Ani chlapi sa nemusia báť, ten môj to zvládol a veľmi sa mu páčilo aaa naučil sa aj niečo nové..
Monika a Michal
Ahojte priatelia,
spolu s manželom sme sa zúčastnili víkendu na Donovaloch. Už to bolo nádherné, že sme sa tam ocitli medzi ľudmi, ktorí chápu, keď im povieme o našej veľkej túžbe mať dieťatko, ktorí chápu náš smútok a naše slzy, ktorí chápu, ako nás zraňujú poznámky, rady a „ortiele“ od nášho okolia. Chápu to, lebo prežívajú, to isté, čo prežívame aj my. Bol to pre mňa krásny a požehnaný čas.
Veľmi ďakujeme Katka a Radko za vás. Pán si vás použil ako nástroj a ukázal nám všetkým, že nie sme s touto bolesťou sami! A ešte pre niečo som veľmi šťastná. V 11.-tom roku našej bezdetnosti sme sa posunuli ďalej. A nebyť vášho pozvania na “ víkend“, tak by sme sa o tejto našej novej nádeji- čo môžeme ešte urobiť“, neboli nikdy dozvedeli.Sme objednaný k MUDr. Wallenfelsovi do Žiliny a tiež sme si našli inštruktorku pre ten Systém Creighton-ského modelu. A to nám dáva radosť do našich srdc, že sa niekto bude o nás skutočne zaujímať a pokúsi sa nám pomôcť. A dnes cítim, že ak to dieťatko predsa nepríde, budem vedieť, že sme s manželom urobili všetko, čo sme mohli.
Tak som šťastná, že som Vám mohla o tom napísať.Ešte raz ďakujeme, milí Svitanovci. 🙂
A všetkým prajem požehnaný čas a držme sa Pána.
julka a michal
Ahoj Julka,
koho ste si prosím ťa našli na vyučovanie creitonského modelu?
Lebo ja viem, len o kontakte v Košiciach, v Bystrici, ale tá je na materskej a v Trnave, ale tá je vraj tiež na materskej.
Zdravím vás na fóre a želám všetko dobro!Našla som vás až teraz, som jednou z vás… Naša otázka dieťatka je už minulosťou, sme definitívne bez neho. Rada by som sa podelila o naše skúsenosti a aj o povzbudenie, lebo napriek smútku a čakania na tento úžasný dar som dostala bohatú útechu. Nie je náhradou, vlastné dieťatko sa nedá nahradiť ničím. Je však povzbudením a nádejou pre naplnenie života iným spôsobom. Najdôležitejšie je sprevádzanie a kontakt muža a ženy k Bohu a azda k spriaznenej duši iného muža/ženy, lebo len ten, kto prežil podobnú situáciu, môže byť oporou alebo tým správnym poslucháčompre rodinu v podobnej situácii. Nikdy si nemyslite, že ste neužitoční alebo ničomní! Nie je tak. Nemôžem tvrdiť, že by mal Boh iné plány, lebo to vie len On o každom z nás, jedno viem určite-ak budete mať dobré duchovné vedenie, Boh vám ukáže tú vašu cestu, váš plán života, ktorý možno dokonca privedie aj dieťatko alebo vás naplní pokojom a zmysluplným projektom… verím tomu! Dnes je problémom, že niet opory a duchovného vedenia, ktoré je činné nie iba upokojujúce, individuálne, podľa osobitosti a danosti páru…Predišlo by sa mnohému smútku a pocitom neužitočnosti a prázdna v živote rodín bez detičiek…
Veľmi pomáha stretnúť sa so skupinou ľudí, ktorí prežívajú podobnú „krížovú“ cestu. Nebyť sám, keď si myslíte, že ste úplne sám (že ani Boh už prosby nepočuje a zdá sa, že nevypočuje) nám veľmi pomohlo.
S manželom prechádzame podobnou skúškou. Veľmi ťažko sa bojuje s pocitom „ničomnosti“, neužitočnosti, keď si uvedomujete, že nič po sebe na tomto svete nezanecháte. Človek sa len ťažko zmieruje s myšlienkou, že Bohu nezáleží na tom, či niečo „hmatateľné“ na svete zanecháte (potomka), on miluje bezvýhradne, za každých okolností aj toho najneužitočnejšieho tvora…
Chcela by som ťa povzbudiť…ak by si mala záujem, napíš mi.