Pozdrav Benedikta XVI. na Plaza de Cibeles v Madride
Vatikán/Španielsko (19. augusta, RV) – Včera po 19.00 sa na Námestí nezávislosti uskutočnilo krátke stretnutie pápeža s primátorom Madridu a Svätý Otec papamobilom pokračoval v ceste na námestie Plaza de Cibeles. Tu ho nadšene očakávali státisíce účastníkov tohtoročného svetového stretnutia mladých. Po pozdravných slovách kardinála Rouca Varelu predniesol svoj pozdrav Svätý Otec:
Drahí mladí priatelia,
je pre mňa veľkou radosťou, že sa s vami môžem stretnúť tu, v centre tohto krásneho mesta Madrid, ktorého kľúče mi s veľkou láskou odovzdal pán primátor. Dnes je tiež hlavným mestom mladých ľudí celého sveta, kam celá Cirkev upiera svoje oči. Pán nás zhromaždil, aby sme počas týchto dní prežívali nádhernú skúsenosť Svetových dní mládeže. Vašou prítomnosťou a účasťou na sláveniach zaznie Kristovo meno v každom kúte tohto slávneho mesta. Modlime sa, aby jeho posolstvo nádeje a lásky našlo odozvu aj v srdciach tých, ktorí neveria, alebo sa vzdialili od Cirkvi. Ďakujem vám za nádherné prijatie, ktorého sa mi dostalo, keď som vstúpil do mesta, je to znamením vašej lásky a blízkosti Petrovmu nástupcovi.
Pozdravujem pána kardinála Stanislawa Rylka, predsedu Pápežskej rady pre laikov a jeho spolupracovníkov z tohto dikastéria a ďakujem im za všetku túto prácu. Rovnako ďakujem pánovi kardinálovi Antoniovi Maria Roucovi Varelovi, arcibiskupovi Madridu, za jeho milé slová a za úsilie celej jeho arcidiecézy, spolu s ostatnými diecézami Španielska, pri príprave týchto Svetových dní mládeže, na ktorých sa pracovalo aj v ďalších miestnych cirkvách po celom svete. Ďakujem národným, regionálnym a lokálnym predstaviteľom za ich prítomnosť a za ich spoluprácu na príprave tohto veľkého stretnutia. Ďakujem bratom v biskupskej službe, kňazom, seminaristom, zasväteným osobám a veriacim, ktorí sú tu prítomní a ktorí prišli spolu s mladými, aby prežili tieto intenzívne dni púte na stretnutie s Kristom. Z celého srdca pozdravujem všetkých vás v Pánovi a opakujem, že som veľmi šťastný, že tu môžem byť s vami. Nech plameň Kristovej lásky nikdy nezhasne vo vašich srdciach.
Pozdrav prednesený po francúzsky:
Drahí mladí, hovoriaci po francúzsky, mnohí z vás odpovedali na Pánovo volanie, aby ste sa s ním prišli stretnúť do Madridu. Blahoželám vám! Vitajte na Svetových dňoch mládeže! Nesiete v srdci otázky a hľadáte odpovede. Neustále hľadanie je dobrou vecou. Hľadáte predovšetkým pravdu, ktorá nie je iba myšlienkou, ideológiou, alebo sloganom, ale Osobou, Kristom, samým Bohom, ktorí prišiel medzi ľudí! Máte pravdu, ak chcete svoj život zakoreniť v ňom, ak chcete postaviť svoj život na Kristovi. On vás miluje odjakživa a pozná vás lepšie ako ktokoľvek iný. Nech tieto dni bohaté na modlitbu, učenie a stretnutia vám pomôžu nanovo ho objaviť a lepšie ho milovať. Nech vás Kristus sprevádza v tomto milostivom čase, počas ktorého Ho všetci oslavujeme a modlíme sa k nemu.
Pozdrav prednesený po anglicky:
Môj pozdrav rozširujem aj na mnohých mladých, ktorí hovoria po anglicky a prišli do Madridu. Nech tieto dni modlitby, priateľstva a slávenia priblížia jedných k druhým a k Pánovi Ježišovi. Urobte z dôvery v Kristovo slovo základ vašich životov. Zakorenení a postavení na Ňom, pevní vo viere a otvorení sile Ducha nájdete vaše miesto v Božom pláne a obohatíte Cirkev vašimi darmi. Modlime sa jedny za druhých, aby sme mohli byť radostnými svedkami Krista dnes a navždy. Nech vás všetkých žehná Boh!
Pozdrav prednesený po nemecky:
Drahí priatelia hovoriaci po nemecky! S láskou pozdravujem všetkých vás. Som veľmi rád, že ste prišli v tak veľkom počte. Počas týchto dní budeme vyznávať, prehlbovať a spoločne odovzdávať našu vieru v Krista. Vždy nanovo zakusujeme: je to On, kto dáva skutočný zmysel nášmu životu. Otvorme naše srdce Kristovi. On nám daruje naplnený čas radosti a milosti tu v Madride.
Pozdrav prednesený po taliansky:
Drahí talianski mladí! Pozdravujem vás s veľkou láskou a teším sa z vašej veľkej účasti, ktorú oživuje radosť viery. Prežívajte tieto dni v duchu intenzívnej modlitby a bratstva, svedčiac o vitalite Cirkvi v Taliansku, o farnostiach, združeniach, hnutiach. Podeľte sa so všetkými o toto bohatstvo. Ďakujem.
Pozdrav prednesený po portugalsky
Drahí mladí z rôznych krajín, kde sa hovorí po portugalsky a všetci tí, ktorí vás sprevádzajú, vitajte v Madride! Všetkých vás pozdravujem a pozývam vás, aby ste vystúpili až k večnému prameňu vašej mladosti a spoznali absolútneho protagonistu tohto Svetového dňa a dúfam, že aj vášho života Krista Pána. Počas týchto dní budete počuť jeho slovo. Nechajte, aby vás toto slovo preniklo a zakorenilo sa vo vašich srdciach a na ňom vybudujte svoj život. Pevní vo viere budete ohnivkom veľkej reťaze veriacich. Nemôžete veriť bez pomoci viery ďalších a mojou vierou pomáham vo viere ďalším. Cirkev vás potrebuje a vy potrebujete Cirkev.
Pozdrav prednesený po poľsky:
Pozdravujem mladých z Poľska, spolurodákov blahoslaveného Jána Pavla II., iniciátora Svetových dní mládeže. Teším sa z vašej prítomnosti tu v Madride! Prajem vám požehnané dni, dni modlitby a upevnenia puta s Ježišom. Nech vás vedie Boží Duch.
Preklad: Ľudovít Malík
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110819017
Príhovor Benedikta XVI. na Plaza de Cibeles v Madride
Vatikán/Španielsko (19. augusta, RV) – Včera večer sa uskutočnilo prvé stretnutie účastníkov tohtoročných Svetových dní mládeže s pápežom Benediktom XVI. Konalo sa na Plaza de Cibeles v Madride. V rámci tohto stretnutia piati mladí, reprezentujúci päť kontinentov, privítali medzi sebou hlavu Katolíckej cirkvi, každý vo svojom rodnom jazyku na znak univerzálnosti Cirkvi. Nasledovalo krátke liturgické čítanie a príhovor pápeža Benedikta XVI., v ktorom povedal:
Drahí priatelia,
ďakujem za láskavé slová, s ktorými sa na mňa obrátili mladí zástupcovia piatich kontinentov. S láskou pozdravujem všetkých, ktorí sa tu zhromaždili, mladých Oceánie, Afriky, Ameriky, Ázie a Európy. A tiež tých, ktorí nemohli prísť. Vždy na vás myslím a modlím sa za vás. Boh mi dal milosť, že vás môžem vidieť a počuť zblízka a spolu s vami sa ponoriť do počúvania jeho Slova. V čítaní, ktoré sme si vypočuli, zaznel úryvok z evanjelia v ktorom sa hovorí o prijatí Ježišových slov a ich uvedení do života. Sú slová, ktoré slúžia iba pre zastavenie a odchádzajú ako vietor; ďalšie pomáhajú mysli v niektorých aspektoch; slová Ježiša ale musia dosiahnuť srdce, zakoreniť sa v ňom a formovať celý život. Bez toho zostávajú prázdne a pominuteľné. Nepribližujú nás k Nemu. A týmto spôsobom je Kristus ďaleko, ako jeden hlas medzi mnohými ďalšími, ktoré nás obklopujú a na ktoré sme už zvyknutí. Okrem toho, Učiteľ ktorý hovorí, neučí to, čo počul od iných, ale to, čím je On sám, jediný, ktorý skutočne pozná cestu človeka k Bohu, pretože On sám ju pre nás otvoril, vytvoril ju, aby sme mohli dosiahnuť autentický život, ten, ktorý vždy stojí za to, aby bol žitý za každých okolností, a ktorý ani smrť nemôže zničiť. Evanjelium pokračuje vysvetľujúc tieto veci sugestívnym obrazom toho, kto buduje na pevnej skale, odolnej proti útokom, v protiklade s tým, kto buduje na piesku, možno na rajskom mieste ako by sme dnes povedali, ale všetko sa zrúti pri prvom nápore vetra a premení sa na ruinu.
„Drahí mladí, skutočne počúvajte Pánove slová, aby sa vo vás stali „duchom a životom” (Jn 6, 63), aby sa stali koreňmi, ktoré budú živiť vašu existenciu, ktoré budú kritériami konania ktoré vás pripodobnia osobe Krista: byť chudobní duchom, hladnými po spravodlivosti, milosrdnými, ľuďmi čistého srdca, šíriteľmi pokoja. Konajte tak každý deň, pravidelne, ako so skutočným priateľom, ktorý nás nepodvádza a s ktorým sa chceme podeliť o životnú cestu. Viete veľmi dobre, že ak nekráčame po boku Krista, ktorý nás vedie, rozídeme sa po iných cestách, ako napríklad po našich slepých a egoistických impulzoch, po lákadlách, ktoré lichotia, sú zaujímavé, no vo vnútri zanechávajú prázdno a frustráciu.
Využite tieto dni, aby ste lepšie spoznali Krista a nadobudli istotu, že zakorenení v Ňom, váš entuziazmus, vaša veselosť, vaše túžby ísť ďalej a dosiahnuť to, čo je najvyššie – Boha, majú vždy budúcnosť, pretože život v plnosti je už ukrytý vo vašom bytí. Nechajte ho rásť s Božou milosťou, veľkodušne a bez priemernosti, berúc vážne do úvahy svätosť ako cieľ. A pred našimi slabosťami, ktoré nás niekedy sužujú, počítame aj s Pánovým milosrdenstvom, ktorý je vždy pripravený podať nám ruku a ktorý nám ponúka odpustenie prostredníctvom sviatosti zmierenia. Budujúc na pevnej skale bude váš život nielen pevný a stabilný, ale prispeje k nasmerovaniu Kristovho svetla na vašich vrstovníkov a na celé ľudstvo prezentujúc tak platnú alternatívu pre tých všetkých, ktorí sa v živote opustili, pretože základy vlastnej existencie boli málo pevné. Pre tých mnohých, ktorí sa uspokoja iba so sledovaním módnym prúdov, utiekajú sa k dočasnému záujmu, zabúdajúc na skutočnú spravodlivosť, alebo sa skrývajú vo vlastných názoroch namiesto toho, aby hľadali pravdu bez prídavkov.
Áno, je veľa tých, ktorí veria, že sú bohovia, myslia si, že nepotrebujú korene, ani základy, ktorými nie sú oni sami. Chceli by rozhodovať iba sami o tom, čo je pravda a čo nie, čo je dobro, alebo zlo, spravodlivé či nespravodlivé; rozhodovať o tom kto je hodný žiť, alebo môže byť obetovaný na oltári ďalších perspektív; v každej chvíli robiť náhodné kroky, bez určeného smeru nechajúc sa viesť chvíľkovým impulzom. Tieto pokušenia sú vždy pripravené. Je dôležité im nepodľahnúť, pretože v skutočnosti vedú k niečomu hmlistému, k existencii bez horizontov, k slobode bez Boha. My, naopak, vieme dobre, že sme boli stvorení slobodní, presnejšie na Boží obraz, pretože sme protagonistami hľadania pravdy a dobra, zodpovední za naše skutky a nie slepí vykonávatelia, kreatívni spolupracovníci pri úlohe kultivovania a okrášľovania stvoreného diela. Boh si želá zodpovedného spoločníka, niekoho, kto s ním môže viesť dialóg a milovať ho.
Prostredníctvom Krista to môžeme skutočne dosiahnuť a zakorenení v Ňom dáme krídla našej slobode. Nie je práve toto dôvodom našej veľkej radosti? Nie je práve toto pevnou zemou na vybudovanie civilizácie lásky a života, ktorá bude schopná humanizovať každého človeka?
Drahí priatelia: buďte opatrní a múdri, vybudujte svoj život na pevnom základe, ktorým je Kristus. Táto múdrosť a opatrnosť bude viesť vaše kroky, nič vás nezastraší a vo vašom srdci bude kraľovať pokoj. Vtedy budete požehnaní, šťastní a vaša veselosť nakazí aj ostatných. Budú sa pýtať, aké je tajomstvo vášho života a zistia, že skala, ktorá drží celú budovu a o ktorú sa opiera celá vaša existencia, je samotná osoba Krista, vášho priateľa, brata a Pána, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, on spája celý vesmír. On zomrel za nás a vstal z mŕtvych, aby sme mali život a teraz z Otcovho trónu je aj naďalej živý a blízko všetkým ľuďom, neustále s láskou bdejúc za každého z nás.
Zverujem ovocie týchto Svetových dní mládeže Najsvätejšej Panne Márii, ktorá vedela povedať “áno” Božej vôli a učí nás ako nikto iný vernosti jej božskému Synovi, ktorého nasledovala až po jeho smrť na kríži. Nad tým všetkým budeme pozornejšie meditovať počas zastavení Krížovej cesty. Modlime sa, aby, ako Ona, naše dnešné “áno” Kristovi bolo aj nepodmienené “áno” jeho priateľstvu na konci tohto stretnutia a počas celého nášho života. Ďakujem.
Preklad: Ľudovít Malík
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110819020
Príhovor Benedikta XVI. rehoľným sestrám
Vatikán/Španielsko (19. augusta, RV) – Dnešný program Svätého Otca sa začal súkromnou sv. omšou na Apoštolskej nunciatúre v Madride. Potom sa pápež premiestnil do paláca Zarzuela, ktorý je od nunciatúry vzdialený 14 kilometrov. Tu sa uskutočnila zdvorilostná návšteva španielskeho kráľa Juana Carlosa I. s pápežom Benediktom XVI., po ktorej Svätý Otec odcestoval do El Escorial, kde v monumentálnom komplexe Kláštora sv. Vavrinca nasledovalo stretnutie s mladými rehoľnými sestrami. Pri vstupe do paláca pápeža privítal predseda správy národného dedičstva, spolu s predstaveným komunity augustiniánov, ktorí žijú v tomto komplexe. Potom sa Svätý Otec premiestnil na nádvorie komplexu, kde sa – po úvodných slovách kardinála Rouca Varelu – prihovoril rehoľným sestrám, ktorých sa tu zišlo asi 1600:
Drahé mladé rehoľníčky,
počas Svetových dní mládeže, ktoré práve slávime v Madride, som veľmi rád, že sa môžem stretnúť s vami, ktoré ste zasvätili svoju mladosť Pánovi a ďakujem za milé prijatie, ktorého sa mi od vás dostalo. Vážim si, že pán kardinál arcibiskup Madridu zorganizoval toto stretnutie na tak význačnom mieste ako je Kláštor sv. Vavrinca v Escorial. Zatiaľ čo jeho slávna knižnica uchováva významné exempláre Svätého písma a rehoľných pravidiel rôznych rehoľných rodín, váš život vo vernosti povolaniu, ktoré ste dostali, je nemenej vzácny spôsob uchovávania Pánovho slova, ktoré sa odráža vo vám známych formách spirituality.
Drahé sestry, každá charizma je slovom z evanjelia, ktoré Duch Svätý pripomína svojej Cirkvi (por. Jn 14, 26). Nie nadarmo sa zasvätený život «rodí z počúvania Božieho slova a prijíma evanjelium ako normu svojho života. Život v nasledovaní čistého, chudobného a poslušného Krista sa tak stáva živou «exegézou» Božieho slova. Z neho vytryskli všetky charizmy a každé rehoľné pravidlo chce byť jeho vyjadrením, čím umožňuje vznik nových ciest kresťanského života, poznačených evanjeliovým radikalizmom.» (Ap. Exhort. Verbum Domini, 83).
Evanjeliový radikalizmus je zostať «zakorenení a postavení na Kristovi, upevnení vo viere» (Kol 2,7), čo v zasvätenom živote znamená ísť do hĺbky v láske k Ježišovi Kristovi s nerozdeleným srdcom a nepostaviť nič nad túto lásku (por. Sv. Benedikt, Regula, IV, 21), s oddanosťou nevesty tak, ako to žili svätci ako napríklad Ružena Limská a Rafael Arnáiz, mladí patróni týchto Svetových dní mládeže. O osobnom stretnutí s Kristom, ktoré je pokrmom pre vaše zasvätenie, musíte svedčiť vo vašich životoch z celej premieňajúcej sily; a dnes má osobitný význam, keď «pozorujeme istý druh „zatmenia Boha“, určitú stratu pamäti, ktorá, ak aj nie je úplným odmietnutím kresťanstva, je popretím pokladu prijatej viery, čo môže viesť až k strate vlastnej najhlbšej identity» (Posolstvo k XXVI. Svetovým dňom mládeže 2011, 1). V kontexte relativizmu a vlažnosti vyvstáva potreba tohto radikalizmu, ktorý je svedectvom zasvätenia – patriť Bohu, ktorého milujeme nadovšetko.
Tento evanjeliový radikalizmus zasväteného života sa prejavuje v bratskom spoločenstve s Cirkvou, ohniskom Božích detí, ktoré vybudoval Kristus. V spoločenstve s Pastiermi, ktorí v mene Pána ohlasujú základ viery, ktorý dostali prostredníctvom apoštolov, učenia Cirkvi a kresťanskej tradície. V spoločenstve s vašou rehoľnou rodinou, tým, že s vďakou ochraňujete jej pravé duchovné bohatstvo a zároveň si vážite aj ostatné charizmy. V spoločenstve s ostatnými členmi Cirkvi, teda laikmi, ktorí sú povolaní byť svedkami toho istého Pánovho evanjelia v ich vlastnom osobitnom povolaní.
A nakoniec sa tento evanjeliový radikalizmus prejavuje v poslaní, ktoré vám chcel zveriť Boh. Počnúc kontemplatívnym životom, ktorý vo svojich kláštoroch prijíma Božie slovo vo veľavravnom tichu a adoruje jeho krásu v samote, kde prebýva On, až po rôzne cesty apoštolského života, v ktorého brázdach klíči semienko evanjelia pri výchove detí a mladých, pri starostlivosti o chorých a starých, pri sprevádzaní rodín, pri ochrane života, pri svedectve pravdy, pri ohlasovaní pokoja a lásky, pri misijných činoch a novej evanjelizácii a na mnohých ďalších poliach apoštolátu Cirkvi.
Drahé sestry, toto je svedectvo svätosti, ku ktorej vás volá Boh: nasledovať zblízka a bezpodmienečne Ježiša Krista v zasvätení, spoločenstve a poslaní. Cirkev potrebuje vašu mladícku vernosť, ktorá je zakorenená a postavená na Kristovi. Ďakujem za vaše veľkodušné, úplné a trvalé «áno» volaniu Milovaného. Modlím sa, aby Panna Mária podporovala a sprevádzala vašu zasvätenú mladosť so živou túžbou, aby Ona orodovala, povzbudzovala a osvecovala všetkých mladých.
V tejto atmosfére prosím Boha, aby hojne odmenil štedrú pomoc predstaviteľov zasväteného života na týchto Svetových dňoch mládeže a v jeho mene vás všetkých zo srdca žehnám. Ďakujem.
Preložila Rút Lačná
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110819023
Príhovor Benedikta XVI. mladým univerzitným pedagógom
Vatikán/Španielsko (19. augusta, RV) – Po príhovore Svätého Otca rehoľným sestrám na nádvorí monumentálneho komplexu kláštora v El Escoriale sa pápež okolo poludnia premiestnil do Baziliky sv. Vavrinca, kde sa stretol s mladými univerzitnými pedagógmi. Po úvodných slovách kardinála Rouca Varelu a jedného z mladých univerzitných pedagógov vystúpil chlapčenský spevácky zbor, po ktorom sa prítomným prihovoril Svätý Otec:
Kardinál arcibiskup Madridu,
ctihodní bratia v biskupskej službe,
drahí pátri augustiniáni,
vážení pedagógovia,
vážené autority,
drahí priatelia,
s veľkou túžbou som očakával toto stretnutie s vami, mladými pedagógmi španielskych univerzít, ktorí poskytujete významnú spoluprácu pri šírení pravdy, za nie je vždy ľahkých okolností. Srdečne vás pozdravujem a ďakujem za láskavé slová privítania, rovnako ako aj za predvedenú hudbu veľkej umeleckej hodnoty, ktorá nádherne zaznela v tomto kláštore ako výrečný svedok stáročí života modlitby a štúdia. Na tomto symbolickom mieste sa harmonicky spája rozum a viera v strohých kameňoch, ktoré boli osadené do tvaru jedného z najslávnejších monumentov Španielska. So zvláštnou záľubou zdravím tiež tých, ktorí sa v týchto dňoch v Avile zúčastnili na Svetovom kongrese katolíckych univerzít na tému: „Identita a poslanie katolíckej univerzity“.
Keď som tu spolu s vami, v mysli sa vraciam k svojim prvým krokom, keď som bol profesorom na univerzite v Bonne. I keď bolo vtedy vidieť mnohé jazvy vojny a nedostatky materiálnych dobier, všetko bolo prekonané nadšením a oduševneným záujmom, kontaktom s kolegami z rôznych odborov a túžbou odpovedať na základné i hraničné znepokojenia študentov. Toto obdobie na univerzite, ktoré som prežíval spolu s pedagógmi a študentmi, spoločne hľadajúcimi pravdu vo všetkých vedeckých odboroch, alebo, ako by povedal Alfonz X., nazývaný Múdry, toto „dobrovoľné stretnutie učiteľov a študentov s rovnakou túžbou získania poznatkov“ (Siete partidas, partida II, tit. XXXI), objasňuje význam a definíciu univerzity.
V motte týchto Svetových dní mládeže „Zakorenení a postavení na Kristovi, pevní vo viere“ (porov. Kol 2,7), môžete nájsť svetlo pre lepšie pochopenie vašej existencie a vášho poslania. V tomto zmysle, ako som už napísal vo svojom Posolstve mladým na prípravu týchto dní, výrazy „zakorenení“, „postavení“ a „pevní“ naznačujú pevné základy života (porov. č 2).
Avšak, kde nájdu mladí ľudia tieto referenčné body v takej rozdrobenej a nestabilnej spoločnosti? Vládne presvedčenie, že dnes je poslaním univerzitného pedagóga iba formovať kompetentných a efektívnych odborníkov, ktorí dokážu v každom okamihu uspokojiť požiadavky trhu. Tiež sa tvrdí, že jediná vec, ktorá musí dominovať v súčasnosti, sú čisto technické schopnosti. Samozrejme, že tento utilitárny pohľad na vzdelanie – aj univerzitné – sa dnes skutočne šíri najmä mimo oblasti univerzít. Avšak vy, ktorí ste podobne ako ja zažili univerzitný život a ktorí teraz pôsobíte ako univerzitní pedagógovia, bez pochýb cítite túžbu po niečom vyššom, čo korešponduje so všetkými dimenziami tvoriacimi človeka. Vieme, že ak len samotná utilita a bezprostredný pragmatizmus sú hlavnými kritériami pre rast, môžu nastať dramatické straty: bezmedzné zneužívanie vedy až po totalitaristickú politiku. Možno ich ľahko spozorovať tam, kde je minimalizované akékoľvek kritérium, ktoré by presahovalo jednoduchú kalkuláciu moci. Naopak, geniálna myšlienka univerzity je práve to, čo nás chráni od takejto redukovanej a skreslenej vízie ľudstva.
V skutočnosti univerzita bola a stále je povolaná byť domovom, kde sa vždy hľadá pravda, ktorá je človekovi vlastná. Z tohto dôvodu, a nie náhodou, práve Cirkev podporuje akademické inštitúcie, pretože kresťanská viera hovorí o Kristovi ako o Logose, skrze ktorého bolo všetko stvorené (porov. Jn 1,3) a o ľudskej bytosti, stvorenej na obraz a podobu Boha. Táto dobrá zvesť objasňuje racionalitu všetkého stvorenia a pozerá na človeka ako na bytosť, ktorá má účasť na tejto racionalite a môže ju rozpoznať. Univerzita preto stelesňuje ideál, ktorý nesmie byť skreslený ani z ideologických dôvodov, ktoré by boli uzavreté racionálnemu dialógu, ani pre servilnosť utilitaristickej logiky trhu, ktorá vidí človeka len ako obyčajného spotrebiteľa.
Hľa, toto je vaša dôležitá a životná úloha. Vy ste tí, ktorí majú tú česť a zodpovednosť odovzdávať univerzitný ideál: ideál, ktorý ste dostali od vašich predchodcov, z ktorých mnohí boli pokorní nasledovníci evanjelia a ktorí, ako takí, sa premenili na velikánov ducha. Musíme sa cítiť byť ich pokračovateľmi v dejinách celkom odlišných, ale v ktorých základné otázky ľudskej bytosti aj naďalej neustále vyžadujú našu pozornosť a nútia nás ísť stále ďalej. Cítime, že nás spája reťaz mužov a žien, ktorí sa usilovali o to, aby bola viera šírená a aby bola uctievaná ľudským rozumom. A spôsob ako to uskutočňovať nespočíva len v jej vyučovaní, ale ešte viac v jej prežívaní, stelesňovaní, rovnako ako sa vtelilo Slovo – Logos – aby si urobilo príbytok medzi nami. V tomto zmysle mladí ľudia potrebujú autentických učiteľov; osoby otvorené voči absolútnym pravdám v rôznych oblastiach poznania, ktorí vedia počúvať a žiť týmto interdisciplinárnym dialógom; ľudí, ktorí sú predovšetkým presvedčení o ľudskej schopnosti pokračovať na ceste k pravde. Mladosť je výnimočným časom na hľadanie a na stretnutie sa s pravdou. Ako už Platón povedal: „Hľadaj pravdu pokiaľ si mladý, pretože ak to nebudeš robiť, potom sa ti vyšmykne z rúk“ (Parmenide, 135d). Táto vysoká ašpirácia je najcennejšia vec, ktorú môžete odovzdať osobným a živým spôsobom vašim študentom, a nie len nejaké anonymné a účelové techniky alebo niektoré suché dáta, využívané iba funkčným spôsobom.
Vrúcne vás preto vyzývam, aby ste nikdy nestrácali túto vnímavosť a smäd po pravde, aby ste nezabúdali, že vyučovanie nie je len suché zadeľovanie obsahu, ale formácia mladých, ktorých je potrebné chápať a vyhľadávať. Musíte v nich vzbudzovať smäd po pravde, ktorý pociťujú vo svojom vnútri, a tiež túžbu prekračovať seba samých. Buďte im podporou a posilou.
Z tohto dôvodu je nevyhnutné mať v prvom rade na pamäti, že cesta k plnej pravde si vyžaduje celú ľudskú bytosť: je to cesta inteligencie i lásky, rozumu i viery. Nemôžeme pokročiť v poznaní niečoho, ak nebudeme podnecovaní láskou, a nemôžeme milovať, ak v tom nespozorujeme niečo rozumného, pretože „inteligencia a láska nie sú vzájomne oddelené: láska je bohatá na inteligenciu a inteligencia je plná lásky“ (Caritas in veritate, 30). Ak sú spojené pravda a dobro, potom je tiež spojené poznanie a láska. Z tejto jednoty vyplýva súdržnosť života a myslenia, príkladnosť, ktorou sa má vyznačovať každý dobrý vychovávateľ.
Po druhé je treba vziať do úvahy, že tá istá pravda je vždy vznešenejšia než naše ciele. Môžeme ju hľadať a blížiť sa k nej, ale nemôžeme ju celkom vlastniť, alebo ešte lepšie: pravda nás vlastní a motivuje. V intelektuálnej a pedagogickej činnosti je pokora nevyhnutnou čnosťou, ktorá nás chráni pred samoľúbosťou zatvárajúcou prístup k pravde. Nesmieme priťahovať študentov k nám samotným, ale posielať ich k tej pravde, ktorú všetci hľadáme. V tejto úlohe nech vám pomáha Pán, ktorý vás žiada, aby ste boli prostí a účinní ako soľ, ako svetlo, ktoré bez rozruchu svieti (porov. Mt 5,13-15).
To všetko nás pozýva, aby sme neustále hľadeli na Krista, v ktorého tvári žiari pravda, ktorá nás osvecuje, ale ktorá je tiež cestou, vedúcou k trvalej plnosti, pretože je pocestným, ktorý je po našom boku a svojou láskou nás nesie. V ňom zakorenení budete dobrými vodcami našej mládeže. V tejto nádeji vás zverujem ochrane Panny Márie, Stolici múdrosti, aby z vás urobila spolupracovníkov svojho Syna prostredníctvom života zmysluplného pre vás samotných a plodného na ovocie poznania a viery pre vašich študentov.
Preložil Peter Dufka
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110819025
Príhovor Benedikta XVI. po krížovej ceste v centre Madridu
Vatikán/Španielsko (20. augusta, RV) – „Kríž predstavuje lásku Boha k človeku“ – aj tieto slová povedal Svätý Otec počas krížovej cesty v centre Madridu, ktorá bola na programe Svetových dní mládeže včera večer a zúčastnilo sa na nej vyše 600 tisíc mladých. Prechádzala korzom Recoletos smerujúc k námestiu Cibeles. V nesení kríža sa striedali skupinky mladých z 15 krajín sveta. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty, tzv. pasos, boli vytvorené z pašiových scén z rôznych diecéz Španielska, kde je známa tradícia pašiových procesií, počas Veľkého týždňa ulicami miest. Rozjímania k jednotlivým zastaveniam pripravili Milosrdné sestry Sv. kríža, texty odrážali utrpenie mladých z dôvodu vojen, bratovražedných zrážok, prenasledovania pre vieru, migrácie, závislostí, abortov, terorizmu, prírodných katastrof. Svätý Otec predniesol svoj príhovor v závere pobožnosti. Uvádzame ho v plnom znení:
Drahí mladí!
Vrúcne a zbožne sme sa zúčastnili tejto krížovej cesty sprevádzajúc tak Krista v jeho utrpení a smrti. Komentáre k jednotlivým zastaveniam – od Milosrdných sestier Svätého kríža, ktoré slúžia tým najchudobnejším a najpotrebnejším – nám pomohli vstúpiť do tajomstva slávneho Kristovho kríža, ktorý má v sebe pravú Božiu múdrosť – tú, ktorá súdi svet a tých, ktorí sa považujú za múdrych (porov. 1 Kor 1,17-19). Na tejto ceste ku Kalvárii nám pomohlo tiež rozjímanie nad mimoriadnymi obrazmi náboženských tradícií španielskych diecéz. Sú to obrazy, v ktorých sa snúbi viera a umenie, aby tak zasiahli srdce človeka a podnietili ho k obráteniu. Ak je pohľad viery číry a autentický, krása mu slúži, dokáže priblížiť tajomstvo našej spásy, hlboko nás dojať a premeniť naše srdce, ako sa to stalo svätej Terézii od Dieťaťa Ježiša, keď rozjímala pred obrazom trpiaceho Krista (porov. Vlastný životopis,9,1).
Keď sme kráčali spolu s Ježišom k vrcholu Jeho obeti na Kalvárii, prišli mi na um slová svätého Pavla: „Kristus ma miloval a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,20). Tvárou v tvár láske tak nezištnej sme naplnení úžasom a vďačnosťou a pýtame sa: Čo urobíme my pre Neho? Akú mu dáme odpoveď? Svätý Ján hovorí jasne: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3,16). Kristovo utrpenie nás podnecuje, aby sme na svoje ramená brali utrpenie sveta v istote, že Boh nie je niekým, kto je človeku a jeho údelu vzdialený či odcudzený. Naopak, on sa stal jedným z nás, „aby mohol spolu s človekom súcítiť, spolu trpieť spôsobom veľmi reálnym, a to v tele a krvi… Odtiaľ vstúpil do každého ľudského utrpenia ten, kto sa naplno na tomto utrpení podieľa a spolu ho znáša; odtiaľ do každého utrpenia preniká „consolatio“, útecha z prítomnej súcitnej, spolu trpiacej Božej lásky, a spolu s ňou vychádza hviezda nádeje“ (Spe salvi, 39).
Drahí mladí, kiež Božia láska zväčší vašu radosť a povzbudí vás, aby ste zostávali nablízku tým, ktorí sú menej obdarení. Vy, ktorí ste veľmi citliví k myšlienke deliť sa o svoj život s inými, neprechádzajte nevšímavo okolo ľudského utrpenia, kde vás očakáva Boh, aby ste zo seba ponúkli to najlepšie: svoju schopnosť milovať a súcítiť. Rôzne formy utrpenia, ktoré sme videli na Krížovej ceste, sú volaním Pána k tomu, aby sme budovali svoj život Jeho nasledovaním a urobili tak zo seba znamenia Jeho útechy a spásy. „Trpieť s druhým, trpieť za druhých; trpieť z lásky k pravde a spravodlivosti; trpieť kvôli láske a s cieľom stať sa skutočne milujúcou osobou – to sú podstatné základy humanity, ktorých zanechanie by človeku prinieslo skazu“ (Ibid.).
Dúfam, že dokážeme prijať tieto ponaučenia a uviesť ich do praxe. Obráťme preto svoj zrak ku Kristovi, pribitému na drsnom kríži, a prosme ho, aby nás naučil pravej a tajomnej múdrosti kríža, vďaka ktorej človek žije. Kríž nebol výsledkom neúspechu, ale spôsobom, ako ukázať lásku, ktorá pristupuje až k tomu najbezhraničnejšiemu darovaniu vlastného života. Otec chcel milovať ľudí v objatí svojho Syna ukrižovaného z lásky. Kríž vo svojej forme a vo svojom význame predstavuje lásku Otca a Krista k ľuďom. V ňom rozpoznávame ikonu zvrchovanej lásky, v ktorej sa učíme milovať to, čo miluje Boh a tak, ako On miluje. Toto je dobrá zvesť, ktorá vracia svetu nádej.
Preložil Peter Dufka
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110820006
Príhovor Benedikta XVI. seminaristom
Vatikán/Španielsko (20. augusta, RV) – Dnešný program pápeža Benedikta XVI. sa začal o 8.45 presunom z Apoštolskej nunciatúry do parku Jardines del Buon Retiro. Tento park, s rozlohou 118 hektárov, vznikol už v 17. storočí a je pre svoju typicky pokojnú a radostnú atmosféru jedným z najobľúbenejších miest obyvateľov Madridu. Od 14. augusta sa premenil aj na miesto vysluhovania sviatosti zmierenia. 200 prenosných spovedníc, v ktorých spovedajú kňazi z celého sveta v rôznych jazykoch, tu umožňuje tisícom mladým zmieriť sa s Pánom. Sem dnes ráno prišiel aj pápež Benedikt XVI., aby vyslúžil sviatosť zmierenia niekoľkým mladým účastníkom SDM.
Zo spovednice v parku sa Svätý Otec premiestnil do madridskej katedrály Santa Mária la Real de la Almudena, ktorá tvorí prednú časť kráľovského paláca. Tu sa o 10.00 hod. začala slávnostná svätá omša pre seminaristov. Liturgii predsedal Benedikt XVI. a spolu s ním koncelebrovali mnohí biskupi a kňazi. Vo svojom príhovore Svätý Otec upriamil pozornosť na úlohu kňaza a dôležitosť obdobia prípravy na túto úlohu. Povedal:
Pán kardinál madridský arcibiskup,
ctihodní bratia biskupi,
drahí kňazi a rehoľníci,
rektori a formátori,
milí seminaristi,
všetci priatelia,
s hlbokou radosťou slávim túto svätú omšu s vami všetkými, ktorí túžite stať sa Kristovými kňazmi pre službu Cirkvi a ľudí a ďakujem vám za milé slová privítania a prijatia. Tento katedrálny chrám Panny Márie, Kráľovnej Almudeny, je dnes ako obrovské večeradlo, v ktorom Pán túžobne slávi svoju Paschu s tými, ktorí túžia raz v jeho mene predsedať tajomstvám spásy. Pri pohľade na vás si opäť uvedomujem, ako Kristus naďalej volá mladých učeníkov za svojich apoštolov, aby zostalo živé poslanie Cirkvi a evanjeliová ponuka svetu. Ako bohoslovci ste na ceste k svätému cieľu – stať sa tými, ktorí pokračujú v poslaní, ktoré dostal Kristus od Otca. Keď vás povolal, nasledovali ste jeho hlas a očarení jeho pohľadom lásky pokračujete na ceste k posvätnému úradu. Upriamte svoje oči naňho, ktorý je prostredníctvom svojho vtelenia najväčším Božím zjavením pre svet a prostredníctvom svojho zmŕtvychvstania zas verne napĺňa svoj prísľub. Vzdávajte mu vďaky za toto gesto lásky, ktoré prechováva ku každému z vás.
Prvé čítanie, ktoré sme počuli, nám ukazuje Krista ako nového a večného kňaza, ktorý z vlastného života urobil úplnú obetu. Responzórium žalmu možno úplne vzťahovať naňho, keď pri príchode na svet sa obracia k Otcovi so slovami: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu“ (porov. Ž 40, 8-9). Snažil sa mu vo všetkom páčiť – v slove a konaní, na cestách či v prijímaní hriešnikov. Jeho život bol službou a jeho obetavosť večným príhovorom, keď sa v mene všetkých postavil pred Otca ako Prvorodený zo všetkých. Autor Listu Hebrejom tvrdí, že takouto obetou navždy zdokonalil nás, ktorí sme boli pozvaní mať účasť na jeho synovstve (porov. 10,14).
Eucharistia, o ktorej ustanovení nám hovorí evanjelium (porov. Lk 22,14-20), je kráľovským vyjadrením tohto bezpodmienečného Ježišovho daru pre všetkých, dokonca aj pre tých, čo ho zrádzali. Obeta jeho tela a krvi za život ľudí a za odpustenie ich hriechov. Krv, znak života, nám bola daná od Boha ako zmluva, aby sme mohli priniesť silu jeho života tam, kde kvôli nášmu hriechu panuje smrť a tak ho zničiť. Kristovo zlomené telo a vyliata krv, teda jeho obetovaná sloboda, sa prostredníctvom eucharistických znakov premenili v nový zdroj vykúpenej ľudskej slobody. V ňom máme prísľub definitívneho vykúpenia a istú nádej budúcich dobier. Cez Krista vieme, že nie sme pútnikmi do priepasti, do ticha ničoty či smrti, ale putujeme do zasľúbenej zeme, k nemu, ktorý je naším cieľom i naším pôvodom. Drahí priatelia, pripravujte sa byť apoštolmi s Kristom a ako Kristus, aby ste ľudí dokázali sprevádzať po ceste a slúžiť im.
Ako prežívať tieto roky prípravy? Predovšetkým to musia roky vnútornej tichosti, vytrvalej modlitby, horlivého štúdia a rozvážneho včlenenia sa do činností a pastoračných štruktúr Cirkvi. Cirkev je spoločenstvom a inštitúciou, rodinou a poslaním, stvorená Kristom prostredníctvom Ducha Svätého, a zároveň aj výsledkom nás, ktorí ju tvoríme našou svätosťou i našimi hriechmi. Takto to chcel Boh, ktorý neodmieta robiť z chudobných a hriešnikov svojich priateľov a nástroje vykúpenia ľudského rodu. Svätosť Cirkvi je predovšetkým názornou svätosťou samotnej osoby Krista, jeho evanjelia a jeho sviatostí, svätosťou tej sily z hora, ktorá ju oživuje a podopiera. Máme byť svätí, aby sme nevytvárali rozpor medzi znamením, ktorým sme a skutočnosťou, ktorú chceme vyjadriť.
Dobre meditujte o tomto tajomstve Cirkvi, prežívajte roky vašej formácie s hlbokou radosťou, s vnímavým a jasným postojom, s postojom radikálnej evanjeliovej radosti, ako aj v láskavom vzťahu s časom a ľuďmi, medzi ktorými žijete. Nikto si nevyberá okolnosti, ani adresátov samotného poslania. Každá doba má svoje problémy, ale Boh dáva v každom čase potrebnú milosť na ich zvládnutie s láskou a realizmom. Preto v každej ťažkej situácii a skúške má kňaz vo všetkých oblastiach prinášať ovocie dobrých skutkov a zachovávať si v srdci vždy živé slová z dňa vysviacky, ktoré ho povzbudzujú stvárňovať život podľa tajomstva Pánovho kríža.
Stotožňovať sa s Kristom, drahí seminaristi, znamená stále viac sa identifikovať s tým, ktorý sa pre nás stal sluhom, kňazom a obeťou. Stotožňovať sa s Ním je v skutočnosti úloha, pre ktorú má každý kňaz obetovať celý svoj život. Vieme, že táto úloha nás prevyšuje a nikdy ju nebudeme môcť úplne dosiahnuť, ale ako hovorí svätý Pavol, bežíme k cieľu s nádejou, že ho dosiahneme (porov. Fil 3,12-14).
Ale Kristus – Veľkňaz je aj dobrým pastierom, ktorý chráni svoje ovce až tak, že dáva za ne svoj život (porov. Jn 10,11). Pri napodobňovaní Pána aj v tomto aspekte má vaše srdce dozrievať v seminári, zostávajúc úplne k dispozícii Učiteľovi. Taká disponibilita je darom Ducha Svätého a inšpiruje k rozhodnutiu žiť v celibáte pre nebeské Kráľovstvo, k odpútaniu sa od pozemských dobier, k jednoduchosti života a úprimnej poslušnosti bez pretvárky.
Proste ho teda, aby vám dal silu napodobňovať ho v jeho láske až do krajnosti, vrátane vzdialených a hriešnikov, žeby sa s vašou pomocou obrátili a vrátili na správnu cestu. Proste ho, aby vás naučil s jednoduchosťou a obetavosťou byť nablízku chorým a chudobným. Prijmite túto výzvu bez komplexov a povrchnosti, dokonca ako významný spôsob realizácie ľudského života v obetavosti a službe, ako svedkovia Bohočloveka, ako poslovia najvyššej hodnosti ľudskej osoby a následne ako jej bezpodmieneční ochrancovia. S pomocou jeho lásky nenechajte sa zastrašiť okolím, ktoré chce vylúčiť Boha a v ktorom moc, majetok, či rozkoš sú často krát hlavnými kritériami ľudskej existencie. Možno vami budú opovrhovať, ako sa zvykne tými, ktorí poukazujú na tie najvyššie ciele, či odhaľujú bôžikov, ktorým sa dnes mnohí klaňajú. Iba vtedy sa život, hlboko zakorenený v Kristovi ukáže naozaj ako niečo nové, silno priťahujúce tých, ktorí skutočne hľadajú Boha, pravdu a spravodlivosť.
Povzbudení vašimi formátormi otvárajte vašu dušu Pánovmu svetlu, aby ste videli, či táto cesta, ktorá si vyžaduje odvahu a vierohodnosť, je vaša a smerujte až ku kňazstvu iba vtedy, ak budete pevne presvedčení, že Boh vás volá stať sa jeho služobníkmi a pevne rozhodnutí zastávať ho poslúchajúc cirkevné nariadenia.
S dôverou sa učte od toho, ktorý seba samého nazval tichým a pokorným srdcom a preto zanechajte každú ľudskú túžbu, aby ste nehľadali sami seba, ale vašim správaním buďte povzbudením pre vašich bratov a sestry, ako to robil svätý patrón španielskeho sekulárneho kléru – svätý Ján Avilský. Povzbudení jeho príkladom hľaďte najmä na Pannu Máriu, Matku kňazov. Ona bude vedieť stvárňovať vašu dušu podľa vzoru Krista, svojho božského Syna a naučí vás vždy zachovávať dobrá, ktoré On vydobyl na Kalvárii pre spásu sveta. Amen.
Preložil Andrej Klapka
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110820009
Stretnutie pápeža s organizačnými výbormi SDM
Vatikán /Španielsko (20. augusta, RV) – Dnes o 17.00 hod. sa pápež Benedikt XVI. v priestoroch Apoštolskej nunciatúry v Madride stretol s organizačnými výbormi Svetových dní mládeže 2011 ako zo strany vlády, tak aj zo strany Cirkvi. Vo svojom ďakovnom príhovore povedal:
Drahí priatelia,
som rád, že vás môžem prijať na tejto apoštolskej nunciatúre, aby som vám živo poďakoval za všetko, čo ste urobili pre zorganizovanie týchto Svetových dní mládeže. Veľmi dobre viem, že od okamihu zverejnenia správy o tom, že madridská arcidiecéza bola vybraná za miesto pre túto iniciatívu, kardinál Antonio Maria Rouco Varela začal práce Miestneho organizačného výboru, v ktorom s hlbokým zmyslom pre Cirkev a s veľkou láskou ku Kristovmu vikárovi spolupracovali predstavitelia rôznych oblastí podieľajúcich sa na akcii takéhoto obrovského rozsahu, ktorých koordinoval Mons. César Augusto Franco Martínez. Len láska k Cirkvi a túžba evanjelizovať mladých ľudí vysvetľujú toto veľkodušné úsilie náročné na čas a energiu, ktoré prinesie bohaté apoštolské ovocie. V priebehu niekoľkých mesiacov ste dávali to najlepšie zo seba do služby misijného poslania Cirkvi. Boh vám to vynahradí stonásobne. Nielen vám, ale aj vašim rodinám a inštitúciám, ktoré nezištne podporili vaše odhodlanie a usilovnosť. Áno, ako hovorí Ježiš, ani pohár vody darovaný v jeho mene nezostane bez odmeny; o to skôr každodenné a nepretržité úsilie o zorganizovanie cirkevnej udalosti takého významu, ako je táto. Vďaka každému z vás.
Rovnako chcem vyjadriť svoju vďačnosť členom Zmiešanej komisie, zloženej z madridského arcibiskupstva, štátnej a mestskej správy, ktorá bola založená na začiatku príprav týchto Svetových dní mládeže s ohľadom na státisíce mladých pútnikov, ktorí prišli do Madridu, mesta otvoreného, krásneho a solidárneho. Bez tejto pružnej spolupráce by zaiste nebolo možné zrealizovať takéto zložité a významné podujatie. V tejto súvislosti viem, že k dispozícii Miestnemu organizačnému výboru sú aj ďalšie organizácie, ktoré nešetria úsilím a spolupracujú v priateľskej atmosfére, ktorá ctí tento ušľachtilý národ a uznávaného ducha pohostinnosti Španielov.
Účinnosť tohto výboru ukazuje, že spolupráca medzi Cirkvou a občianskymi inštitúciami je nielen možná, ale keď sa orientujú na službu takej rozsiahlej iniciatíve, ako je tá, na ktorej sa zúčastňujeme, uskutočňuje sa princíp, ktorý všetkých spája v jedno. Preto by som chcel vyjadriť zástupcom príslušných organizácií, ktorí s nasadením pracovali pre úspešný priebeh Svetových dní mládeže, svoje najhlbšie a srdečné poďakovanie v mene Cirkvi a mladých ľudí, ktorí využívajú v týchto dňoch vašu pohostinnosť a starostlivosť. Pre všetkých vás, vaše rodiny a inštitúcie vyprosujem hojnosť darov od Pána. Ďakujem.
Preklad: Peter Dufka
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110820011
Slová Benedikta XVI. chorým v „Inštitúte sv. Jozefa”
Vatikán/Španielsko (20. augusta, RV) – Krátko pred 20.-tou hodinou sa dnes večer uskutočnilo stretnutie Svätého Otca Benedikta XVI. s chorými „Inštitútu sv. Jozefa“ v Madride. Ide o nadáciu, ktorá sa prostredníctvom 300 zdravotníckych pracovníkov stará asi o 400 postihnutých mladých a je vedená Hospitálskou rehoľou sv. Jána z Boha. Bola založená r. 1899, odkedy poskytuje špecializovanú asistenciu mladým ľuďom s telesným i mentálnym postihnutím, osobitne epileptikom. Po uvítaní Svätého Otca predstaveným rehoľnej komunity bratom Rafaelom Martínezom a zástupcami vedenia inštitúcie nasledoval krátky kultúrny program detí, príhovor Svätého Otca, modlitba, požehnanie, výmena darčekov a zápis do pamätnej knihy I„nštitútu sv. Jozefa“. Príhovor pápeža Benedikta XVI. prinášame v plnom znení:
Pán kardinál arcibiskup Madridu,
ctihodní bratia v biskupstve,
drahí kňazi a bratia Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha,
vážené autority,
drahí mladí, rodinní príbuzní a dobrovoľníci tu prítomní,
srdečná vďaka za láskavé privítanie a vrelé prijatie, ktorého sa mi dostalo. Tento večer pred modlitbovou vigíliou s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí prišli do Madridu, aby sa zúčastnili na Svetových dňoch mládeže, máme možnosť stráviť nejaký čas spolu, a tak vám môžem prejaviť blízkosť a porozumenie, ktoré pápež má s každým z vás, s vašimi príbuznými a všetkými, ktorí vás sprevádzajú a pomáhajú vám v tomto Inštitúte sv. Jozefa.
Mladosť, ako sme už neraz spomenuli, je vek, v ktorom sa život človeku ukazuje s celým bohatstvom a plnosťou jeho možností, posúvajúc ho k vyšším cieľom, ktoré dávajú zmysel životu samotnému. Preto, keď sa bolesť objaví na horizonte mladého života, zostávame zmätení a snáď sa pýtame: môže byť život aj naďalej veľkým, keď sa rozbije na bolesť? V tomto ohľade som vo svojej encyklike o kresťanskej nádeji povedal: „Miera ľudskosti je podstatne určovaná vzťahom k utrpeniu a k trpiacemu. (…) Spoločnosť, ktorá nedokáže prijímať trpiacich a nie je schopná prostredníctvom súcitu podieľať sa na ich utrpeniach a vnútorne ich znášať, je krutá a neľudská” (Spe Salvi, 38). Tieto slová odrážajú dlhú históriu ľudstva, ktorá pramení z obety, ktorou Kristus vydáva sám seba na kríž za nás a za naše vykúpenie. Ježiš a nasledujúc v jeho šľapajach jeho bolestná Matka a svätí sú svedkovia, ktorí nás učia žiť drámu utrpenia pre naše dobro a spásu sveta. Títo svedkovia nám hovoria predovšetkým o dôstojnosti každého ľudského života, stvoreného na Boží obraz. Nijaké postihnutie nemôže zrušiť tento božský odtlačok vrytý do najhlbšieho vnútra človeka. A nielen to: od chvíle, kedy sa Boží Syn rozhodol slobodne prijať bolesť a smrť, Boží obraz sa nám ponúka aj v tvári toho, kto trpí. Toto osobitné zaľúbenie Pána voči tým, ktorí trpia nás pobáda hľadieť na iných s otvorenými očami, aby sme im okrem vonkajších vecí, ktoré potrebujú, dali aj milujúci pohľad, ktorý potrebujú. Ale to je možné realizovať len na základe osobného stretnutia s Kristom. Buďte si toho vedomí vy rehoľníci, rodiny, zdravotníci a dobrovoľníci, ktorí žijete a pracujete denne s týmito mladými ľuďmi. Váš život a zasvätenie ohlasujú veľkosť, ku ktorej je človek povolaný: mať súcit a s láskou sprevádzať tých, ktorí trpia, ako to robil Boh. A vo vašom povolaní znovu zaznejú slová evanjelia: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“(Mt 25,40).
Na druhej strane ste tiež svedkami nesmierneho dobra, ktoré predstavuje život týchto mladých ľudí, pre ktoré majú blízko k sebe a celému ľudstvu. Tajomne, ale veľmi reálne jeho prítomnosť vzbudzuje v našich srdciach, často zatvrdených, nehu, ktorá nás otvára spáse. Isteže život týchto mladých mení srdcia ľudí, a preto ďakujme Bohu, že sme ich mohli spoznať.
Drahí priatelia, naša spoločnosť, v ktorej sa až príliš často spochybňuje neoceniteľná dôstojnosť života, každého života, vás potrebuje. Vy rozhodujúcim spôsobom prispievate k budovaniu civilizácie lásky. Ba ešte viac, ste protagonistami tejto civilizácie. A ako deti Cirkvi ponúknite Pánovi vaše životy s ich utrpením i radosťami, spolupracujte s ním a stanete sa „istým spôsobom súčasťou pokladu spolucítenia, ktoré ľudstvo tak potrebuje” (porov. Spe Salvi, 40).
S veľkou láskou a na príhovor sv. Jozefa, sv. Jána z Boha a sv. Benita Menniho, vás s celým srdcom zverujem Bohu, nášmu Pánovi, aby On bol vašou silou a vašou odmenou. Nech je znamením jeho lásky apoštolské požehnanie, ktoré udeľujem vám i všetkým vašim príbuzným a priateľom.
Preložila sr. Jaroslava Kochjarová CJ
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110820013
Vigíliu v Madride neukončila ani silná búrka
V sobotu bola na programe SDM 2011 tradičná večerná vigília. Na majestátnom pódiu nechýbali tradičné symboly SDM- veľký drevený dríž a ikona Panny Márie.
V úvode položilo 5 mladých v mene všetkých zhromaždených pútnikov niekoľko otázok.
Svätý Otec začal svoj príhovor odpoveďou: „Pýtate sa, ako môže zostať mladý človek verný viere kresťana a pritom sa nezrieknuť veľkých ideálov súčasného sveta?“ Podľa neho to je možné iba v živej viere. Viera totiž nie je niečo abstraktné, ale je to osobný vzťah. Viera nejde proti ideálom a plánom, ale naopak, pozdvihuje ich a robí ich dokonalejšími. Aj keď to podľa Svätého Otca niekedy znamená tichú a pokornú službu pre dobro ubiedených a tých, ktorí trpia. „Nech vás žiadna nenávisť neparalyzuje!“- dotkol sa Benedikt XVI. aj udalostí v Madride a vyzval mladých, aby sa spoločne pri vigílii modlili za rozpoznanie svojho miesta a povolania v spoločnosti.
Následne príhovor Svätého Otca prerušila mimoriadne silná búrka. Organizátori búrku komentovali slovami- „chceli sme vodu, bolo nám horúco, tak sme ju dostali.“ Po utíšení búrky Svätý Otec krátko zavtipkoval, a povedal: „Vaša odvaha je väčšia ako búrka!“. Na záver predniesol pozdravy v rôznych rečiach.
Po jeho príhovore nasledovala Eucharistická adorácia. Eucharistia bola na adoráciu vystavená v starobylej monštrancii z Toleda. Tá je 3 metre vysoká, bola vyrobená v roku 1524 a práce na nej trvali 9 rokov. Na vigílii sa podľa organizátorov zúčastnilo takmer 2 milióny ľudí. Mladí pútnici strávili následne noc priamo na letisku.
Modlitbová vigília na letisku „Cuatro Vientos“ v Madride
Vatikán/Španielsko (21. augusta, RV) – Hlboké silencium dvoch miliónov mladých kľačiacich na kolenách na letisku Cuatro Vientos počas eucharistickej adorácie v noci plnej svetla – jeden z najsilnejších momentov modlitbovej vigílie, počas ktorej homíliu pápeža Benedikta XVI. prerušil silný dážď a vietor. Avšak – ako poznamenal Svätý Otec, keď sa opäť ujal slova a poďakoval mladým za ich nepoddajnosť – „naša sila je väčšia ako dážď”. Pre nepriaznivé počasie, podľa hovorcu Svätej stolice P. Federica Lombardiho SJ, ešte účinnejším spôsobom vyniklo odhodlanie a entuziazmus mladých.
Večerná modlitbová vigília sa začala procesiou s krížom SDM. Po uložení kríža a ikony zástupcovia z radov mladých predniesli Svätému Otcovi niekoľko otázok. Na záver adorácie udelil mladým eucharistické požehnanie a pred návratom na nunciatúru poprial mladým dobrú noc a dodal: „Ďakujem vám za obetu, ktorú prinášate a ktorú, o tom nemám pochybnosti, obetujete Pánovi. Keď Boh dá uvidíme sa zajtra, na eucharistickej slávnosti. Všetkých vás očakávam. Ďakujem!“
Homíliu, ktorá bola potom mladým k dispozícii na prečítanie, prinášame v plnom znení:
Drahí mladí,
všetkých vás pozdravujem, osobitne mladých, ktorí mi položili svoje otázky a ďakujem im za úprimnosť s ktorou hovorili o svojich obavách, ktoré istým spôsobom vyjadrujú túžbu vás všetkých dosiahnuť niečo veľké v živote, niečo čo vám dá plnosť a šťastie. Ako však môže byť mladý človek verný kresťanskej viere a zároveň ašpirovať k veľkým ideálom súčasnej spoločnosti? V evanjeliu, ktoré sme si vypočuli, nám Ježiš dáva odpoveď na túto dôležitú otázku: „Ako mňa miloval Otec, tak aj ja milujem vás; zostaňte v mojej láske” (Jn 15,9).
Áno drahí priatelia, Boh nás miluje. Toto je veľká pravda nášho života, ktorá dáva zmysel všetkému ostatnému. Nie sme ovocím náhody, alebo iracionálnosti, ale na začiatku našej existencie je Boží plán lásky. Zostať v jeho láske teda znamená žiť zakorenení vo viere, pretože viera nie je jednoduchým prijatím niekoľkých vzdialených právd, ale intímnym vzťahom s Kristom, ktorý nás privádza k otvoreniu nášho srdca tomuto tajomstvu lásky a žiť ako osoby, ktoré vedia, že sú milované Bohom. Ak zostanete v Kristovej láske, zakorenení vo viere, stretnete, aj napriek protivenstvám a utrpeniu, pôvodcu radosti a veselosti. Viera sa nestavia proti vašim najvyšším ideálom, naopak, pozdvihuje ich a zdokonaľuje. Drahí mladí, neuspokojte sa s niečím, čo je menej ako Pravda a Láska, neuspokojte sa s niekým, kto je menej ako Kristus. Presnejšie dnes, keď dominantná relativistická kultúra sa vzdáva hľadania pravdy, ktoré je najvyššou ašpiráciou ľudského ducha, musíme ponúknuť s odvahou a pokorou univerzálnu hodnotu – Krista, ako spasiteľa všetkých ľudí a prameň nádeje pre náš život. On, ktorý na seba zobral naše trápenie, pozná dobre tajomstvo ľudskej bolesti a ukazuje svoju prítomnosť, plnú lásky vo všetkých tých, ktorí trpia. A oni, zo svojej strany, spojení s Kristovým utrpením, sa zúčastňujú zblízka na jeho diele vykúpenia. Okrem toho, naša nezištná pozornosť k chorým bude vždy pokorným a tichým svedectvom spolutrpiacej Božej tváre.
Drahí priatelia, nech vás žiadne protivenstvo neparalyzuje! Nemajte strach zo sveta, ani z budúcnosti, ani z vašej slabosti. Pán vám umožnil, aby ste žili v tejto chvíli histórie, aby vďaka vašej viere zaznievalo jeho Meno na celej zemi.
Počas tejto modlitbovej vigílie vás pozývam, aby ste prosili Boha, aby vám pomohol objaviť vaše povolanie v spoločnosti a v Cirkvi a vytrvať v ňom s veselosťou a vernosťou. Stojí to za to, aby sme v našom vnútri prijali Kristovo volanie a kráčali s odvahou a širokým srdcom po ceste, ktorú nám ponúka! Mnohí sú Pánom povolaní do manželstva, v ktorom muž a žena, vytvoriac jedno telo (porov. Jn 2,24), sa realizujú v hlbokom živote spoločenstva. Je to nádherný a zároveň namáhavý horizont. Projekt skutočnej lásky, ktorá sa obnovuje a prehlbuje každý deň, deliac sa o radosti a ťažkosti, je charakterizovaný darom celej osoby. Preto uznať krásu a dobrotu manželstva znamená uvedomovať si, že iba kontext vernosti a nerozlučnosti, ako aj otvorenie sa pre božský dar života, je ten vhodný pre veľkosť a dôstojnosť manželskej lásky.
Ďalších zase Kristus volá, aby ho nasledovali zblízka v kňazstve a v zasvätenom živote. Aké krásne je vedieť, že Ježiš ťa hľadá, sleduje ťa svojim pohľadom a svojim nezameniteľným hlasom hovorí aj tebe: “Nasleduj ma!” (porov. Mk 2,14).
Drahí mladí, aby sme objavili a verne nasledovali životné povolanie, ku ktorému každého z nás povoláva Pán, je nevyhnutné ostať v jeho láske ako priatelia. A priateľstvo sa udržuje iba prostredníctvom častého stretávania sa, rozprávania sa, zjednotenia a delenia sa o nádeje i obavy. Svätá Terézia Ježišova hovorila, že modlitba je “priateľský rozhovor, byť často osamote spolu s tým, o ktorom vieme, že nás miluje” (porov. Libro della vita, 8). Pozývam vás teda, aby ste teraz ostali a adorovali Krista, skutočne prítomného v Eucharistii. Rozprávali sa s ním, predkladali mu vaše otázky a počúvali ho. Drahí priatelia, modlím sa za vás celou dušou. Pokorne vás prosím, aby ste sa modlili aj za mňa. Prosme Pána počas tejto noci, priťahovaní krásou jeho lásky, aby sme vždy žili verne ako jeho učeníci. Amen!
Pozdrav vo francúzštine
Drahí mladí hovoriaci po francúzsky, buďte hrdí na to, že ste dostali dar viery a ona bude osvecovať váš život v každej chvíli. Oprite sa o vieru vašich drahých, o vieru Cirkvi! Prostredníctvom viery sme postavení na Kristovi. Stretávajte sa s ostatnými, aby ste ju prehlbovali, často prijímajte Eucharistiu, vynikajúce tajomstvo viery. Iba Kristus môže odpovedať na ašpirácie, ktoré nosíte vo vás. Nechajte sa uchytiť Bohom, aby vaša prítomnosť v Cirkvi jej dala nový rozmach!
Pozdrav v angličtine
Drahí mladí, v týchto chvíľach ticha pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou, pozdvihnime našu myseľ a naše srdcia k Ježišovi Kristovi, Pánovi nášho života a budúcnosti. Nech on vyleje svojho Ducha na nás a na celú Cirkev, aby sme mohli byť majákom slobody, zmierenia a pokoja pre celý svet.
Pozdrav v nemčine
Drahí kresťanskí mladí, hovoriaci po nemecky! V hĺbke nášho srdca túžime po tom, čo je veľké a krásne v živote. Nenechajte upadnúť vaše túžby do prázdna, ale urobte ich pevnými v Ježišovi Kristovi. On sám je základom, ktorý podopiera a pevným pilierom pre naplnený život.
Pozdrav v taliančine
Obraciam sa teraz na mladých Talianov. Drahí priatelia, táto vigília ostane ako nezabudnuteľná skúsenosť vášho života. Chráňte si plameň, ktorý zapálil Boh vo vašich srdciach túto noc: robte tak, aby nezhasol, živte ho každý deň, deľte sa o neho s vašimi rovesníkmi, ktorí žijú v tme a hľadajú svetlo pre svoju cestu. Ďakujem! Dovidenia, uvidíme sa zajtra ráno!
Pozdrav v portugalčine
Drahí priatelia, pozývam každého z vás, aby ste nadviazali osobný dialóg s Kristom a predniesli mu vaše pochybnosti, ale predovšetkým ho počúvali. Pán je tu a volá vás! Mladí priatelia, stojí za to počuť v našom srdci Ježišovo slovo a kráčať nasledujúc jeho kroky. Proste Pána, aby vám pomohol objaviť vaše povolanie v živote a Cirkvi a vytrvať v tomto povolaní s radosťou a vernosťou vediac, že On vás nikdy neopustí a nikdy vás nezradí. On je s nami až do konca sveta.
Pozdrav v poľštine
Drahí mladí priatelia z Poľska! Táto naša modlitbová vigília je preniknutá Kristovou prítomnosťou. Istý si jeho láskou, môžete sa priblížiť k Nemu s plameňom vašej viery. On vás naplní svojim životom. Vybudujte váš život na Kristovi a na jeho evanjeliu. Z celého srdca vás žehnám.
Preložil Ludovít Malík
Homília Benedikta XVI. zo záverečnej svätej omše SDM v Madride
Vatikán/Španielsko (21. augusta, RV) – Dva milióny mladých sa zúčastnili aj na dnešnej svätej omši s pápežom Benediktom XVI. na letisku Cuatro Vientos v Madride, ktorá bola vyvrcholením a súčasne záverom 26. ročníka Svetových dní mládeže. V homílii liturgie, ktorá v mnohých aspektoch odrážala univerzálnosť Cirkvi, Svätý Otec povedal:
Drahí mladí,
slávením Eucharistie prichádzame k vrcholnému bodu týchto Svetových dní mládeže. Keď vás tu vidím, ako ste prišli v tak veľkom počte zo všetkých kútov sveta, moje srdce sa napĺňa radosťou a myslím na osobitnú lásku, s ktorou na vás Ježiš pozerá. Áno, Pán vás má rád a nazýva vás svojimi priateľmi (porov. Jn 15,15). On vám prichádza v ústrety a túži vás sprevádzať na vašej ceste, aby vám otvoril brány naplneného života a urobil z vás účastníkov na jeho dôvernom vzťahu s Otcom. My z našej strany, vedomí si veľkosti jeho lásky, túžime odpovedať so všetkou štedrosťou na toto znamenie vyvolenia s úmyslom podeliť sa aj s ostatnými o radosť, ktorú sme prijali. Samozrejme, v súčasnosti je veľa ľudí, ktorí sa cítia byť priťahovaní osobou Krista a túžia ho lepšie spoznať. Cítia, že on je odpoveďou na ich osobné nepokoje. Ale kým je on skutočne? Ako je možné, že niekto, kto žil na zemi pred mnohými rokmi, má dnes niečo spoločné so mnou?
V evanjeliu, ktoré sme počuli (porov. Mt 16, 13-20), vidíme opísané dva rozdielne spôsoby spoznania Krista. Prvý spočíva vo vonkajšom spoznávaní, charakterizovanom aktuálnymi názormi. Na Ježišovu otázku: „Čo hovoria ľudia, kto je Syn Človeka?“, učeníci odpovedajú: „Niektorí hovoria Ján Krstiteľ, ďalší Eliáš, iní Jeremiáš, alebo niekto z prorokov“. Znamená to, že Kristus sa považuje za väčšiu náboženskú osobnosť ako tie, ktoré už poznajú. Potom sa Ježiš obracia na učeníkov a pýta sa ich: „A za koho ma pokladáte vy?“ Peter odpovedá vetou, ktorá je prvým vyznaním viery: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Viera presahuje jednoduché empirické alebo historické údaje a je schopná uchopiť tajomstvo Kristovej osoby v jej hĺbke.
Viera ale nie je ovocím ľudskej námahy, jeho rozumu, ale je Božím darom: „Blahoslavený si Šimon, syn Jánov, pretože ti to nezjavilo telo, ani krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.“ Má svoj pôvod v Božej iniciatíve, ktorá nám zjavuje svoju intímnosť, a pozýva nás zúčastniť sa na rovnakom božskom živote. Viera nedáva iba niekoľko informácií o identite Krista, ale predpokladá osobný vzťah s ním, priľnutie celej osoby s vlastnou inteligenciou, vôľou a citmi k Bohu, ktorý sa zjavuje. Tak otázka „A za koho ma pokladáte vy?“ v podstate provokuje učeníkov k osobnému rozhodnutiu vo vzťahu k nemu. Viera a nasledovanie Krista sú v úzkom vzťahu. A keďže predpokladá nasledovanie Majstra, viera sa musí upevniť a rásť, musí sa stávať hlbšou a zrelšou, a to v miere, v ktorej sa posilňuje vzťah s Ježišom, intímnosť s ním. Aj Peter a ďalší apoštoli museli kráčať po tejto ceste, až pokiaľ im stretnutie so vzkrieseným Pánom neotvorilo oči k plnej viere.
Drahí mladí, aj dnes sa Kristus obracia na vás s rovnakou otázkou, ktorú položil apoštolom: „Za koho ma pokladáte vy?“ Odpovedajte mu so štedrosťou a odvahou, ako to zodpovedá mladému srdcu, ktoré máte. Povedzte mu: Ježišu ja viem, že ty si Boží Syn, že si dal svoj život za mňa. Chcem ťa nasledovať s vernosťou a nechať sa viesť tvojím slovom. Ty ma poznáš a miluješ ma. Ja ti dôverujem a odovzdávam celý môj život do tvojich rúk. Chcem, aby si ty bol silou, ktorá ma podopiera, radosťou, ktorá ma nikdy neopúšťa.
Vo svojej odpovedi na Petrovo vyznanie Ježiš hovorí o Cirkvi: „A ja ti hovorím: ty si Peter, skala, a na tejto skale postavím svoju Cirkev.“ Čo to znamená? Ježiš vybuduje Cirkev na skale Petrovej viery, ktorý vyznáva Kristovo božstvo.
Áno, Cirkev nie je jednoduchou ľudskou inštitúciou ako ktorákoľvek iná, ale je úzko zjednotená s Bohom. Sám Kristus o nej hovorí ako o „svojej“ Cirkvi. Nie je možné oddeliť Krista od Cirkvi, ako nemôžeme oddeliť hlavu od tela (por. 1 Kor 12,12). Cirkev nežije zo seba samej, ale z Pána. On je prítomný uprostred nej a dáva jej život, potravu a silu.
Drahí mladí, dovoľte mi ako Petrovmu nástupcovi pozvať vás posilniť túto vieru – ktorá nám bola odovzdaná od apoštolov – postaviť Krista, Božieho Syna, do centra vášho života. Dovoľte mi ale, aby som vám tiež pripomenul, že nasledovať Ježiša vo viere znamená kráčať s ním v spoločenstve Cirkvi. Nemôžete nasledovať Ježiša sami. Kto podľahne pokušeniu kráčať „na vlastnú päsť“, alebo žiť vieru podľa individualistickej mentality, ktorá prevláda v spoločnosti, riskuje, že Ježiša Krista nikdy nestretne, alebo skončí nasledovaním jeho falošného obrazu.
Mať vieru znamená oprieť sa o vieru tvojich bratov a aby tvoja viera slúžila rovnakým spôsobom ako podpora pre vieru ostatných. Prosím vás, drahí priatelia, aby ste milovali Cirkev, ktorá vás splodila vo viere, ktorá vám pomohla lepšie poznať Krista, ktorá vám pomohla objaviť krásu jeho lásky. Základom pre rast vášho priateľstva s Kristom je nevyhnutné spoznať dôležitosť vášho radostného začlenenia sa do farností, komunít a hnutí; ako aj každá nedeľná účasť na Eucharistii; časté zastavenie sa pri sviatosti zmierenia a zveľaďovanie modlitby i meditácie nad Božím slovom.
Z tohto priateľstva s Ježišom sa zrodí aj impulz, ktorý povedie vydať svedectvo viery v najrozličnejších prostrediach, vrátane tých, kde ju odmietajú, alebo sú k nej ľahostajní. Nie je možné stretnúť Krista a neumožniť ho spoznať ďalším. Teda nenechajte si Krista iba pre vás samých! Odovzdajte iným radosť vašej viery. Svet potrebuje svedectvo vašej viery, určite potrebuje Boha. Myslím si, že vaša prítomnosť tu – mladých z piatich kontinentov – je nádherným dôkazom plodnosti Kristovho poverenia, ktoré dal Cirkvi: „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium každému stvoreniu“ (Mk 16,15). Aj vás čaká výnimočná úloha byť Kristovými učeníkmi a misionármi v ďalších krajinách, kde je množstvo mladých, ktorí túžia po veľkých veciach a cítia vo svojich srdciach túžbu po autentickejších hodnotách, nenechajú sa oklamať falošnými sľubmi životného štýlu bez Boha.
Drahí mladí, modlím sa za vás celou láskou môjho srdca. Zverujem vás Panne Márii, aby vás vždy sprevádzala svojím materským príhovorom a učila vás vernosti Božiemu slovu. Prosím vás tiež, aby ste sa modlili za pápeža, aby ako Petrov nástupca mohol stále utvrdzovať svojich bratov vo viere. Nech sa všetci v Cirkvi, pastieri i veriaci, približujeme každý deň stále viac k Pánovi, aby sme tak rástli vo svätosti života, a tak vydávali účinné svedectvo, že Ježiš Kristus je skutočne Božím Synom, Spasiteľom všetkých ľudí a živým zdrojom ich nádeje. Amen.
Preložil Ľudovít Malík
Benedikt XVI. na záver SDM2011:
„V roku 2013 sa stretnete s pápežom v Rio de Janeiro“
V nedeľu ráno slávil Benedikt XVI. záverečnú svätú omšu. Spolu s ním koncelebovalo asi 1000 biskupov a 18 tisíc kňazov. Na letisku Cutro Vientos bolo podľa odhadov organizátorov okolo 2 miliónov ľudí. V homílii vyzval pápež mládež k dôvere ku Kristovi. „Povedzte mu to veľmi osobne, že ho chcete nasledovať s vernosťou a že sa chcete nechať viesť jeho slovom. Že mu dôverujete a chcete dať svoj život do jeho rúk.“ Zároveň pripomenul, že viera nie je osamelým putovaním životom, ale že je potrebné kráčať v jednote s Cirkvou. „Ak by ste chceli kráčať sami, podľa individualistickej mentality, ktorá dnes v spoločnosti prevažuje, riskujete, že Ježiša nestretnete a budete nasledovať len jeho falošný obraz.“ Benedikt XVI. mladých uistil, že ak stretnú skutočného Krista, bude ich to viesť k tomu, aby sa o túto radosť delili s inými.“Nie je možné stretnúť Krista a nechcieť ho umožniť spoznať iným.“- uzavrel Svätý Otec. Na záver Benedikt XVI. podľa tradície oznámil dátum a miesto konania nasledujúcich Svetových dní mládeže. Tie sa uskutočnia už o dva roky, v júly 2013 v Brazílii. Hostiteľom bude Rio de Janeiro.
Z Madridu Jozef Kováčik
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110821003
Príhovor Benedikta XVI. dobrovoľníkom SDM
Vatikán/Španielsko (21. augusta, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes večer, pred rozlúčkou na medzinárodnom letisku Barajas v Madride, stretol s dobrovoľníkmi ako i záchranármi, ktorí sa aktívne podieľali na organizovaní a priebehu SDM. Bolo ich okolo 30 tisíc. V úvode odzneli svedectvá a slová vďaky dvoch mladých dobrovoľníkov po ktorých sa prítomným prihovoril Svätý Otec:
Drahí dobrovoľníci,
v závere týchto nezabudnuteľných Svetových dní mládeže som sa tu pred návratom do Ríma chcel zastaviť, aby som vám živo poďakoval za vašu neoceniteľnú službu. Je to povinnosť spravodlivosti a potreba srdca. Povinnosť spravodlivosti, pretože vďaka vašej pomoci sa mladým pútnikom dostalo srdečného prijatia a pomoci pri všetkých ich potrebách. Svojou službou ste Svetovým dňom mládeže dali prívetivú tvár sympatie a starosti o druhých.
Moja vďaka je tiež potreba srdca, a to nielen preto, že ste boli pozorní k pútnikom, ale aj voči pápežovi. Vo všetkých chvíľach, ktorých som sa zúčastnil, ste boli prítomní: niektorí viditeľným spôsobom, iní zasa v pozadí, aby zabezpečili požadovaný poriadok a aby všetko išlo dobre. Nemôžem zabudnúť ani na námahu prípravy týchto dní. Koľko obetí, koľko lásky! Všetci, každý ako vedel a mohol, tak či onak, ste tkali svojou prácou a modlitbou nádherný a pestrý obraz týchto dní. Vďaka za vašu oddanosť! Som vám vďačný za tento hlboký prejav lásky.
Mnohí z vás sa museli vzdať priamej účasti na rôznych udalostiach, pretože ste boli zaneprázdnení inými organizačnými úlohami. Avšak, toto zriekanie sa bol veľmi pekný a evanjeliový spôsob účasti na týchto dňoch: išlo o pozornosť voči ostatným, o ktorej hovorí Ježiš. V istom zmysle ste realizovali Pánovo slovo: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35).
Som si istý, že tento zážitok ako dobrovoľníkov vás všetkých obohatil vo vašom kresťanskom živote, ktorý je v podstate službou lásky. Pán premení vašu nahromadenú únavu, starosti a ťažkosti mnohých okamihov na ovocie kresťanských cností: trpezlivosť, láskavosť, radosť z dávania sa iným, ochoty plniť vôľu Božiu. Milovať znamená slúžiť a v službe rastie láska. Myslím, že toto je jedno z najkrajších ovocí vášho príspevku k Svetovým dňom mládeže. Ale toto ovocie nezbierate len vy, ale celá Cirkev, ktorá ako tajomné spoločenstvo sa obohacuje príspevkom každého zo svojich členov.
Povzbudzujem vás k tomu, aby ste v bežnom živote, do ktorého sa teraz vrátite, uchovávali vo vašom srdci túto radostnú skúsenosť a aby ste každým dňom rástli v darovaní seba samých Bohu a ľuďom. Je možné, že mnohí z vás sú nesmelí alebo plní otázky, veľmi jednoduchej otázky: Čo Boh odo mňa chce? Aký je jeho plán pre môj život? Kristus ma volá, aby som ho bližšie nasledoval? Nemohol by som prežiť celý svoj život v poslaní ohlasovať svetu veľkosť jeho lásky skrze kňazstvo, zasvätený život alebo manželstvo? Ak vo vás vzniká toto znepokojenie, nechajte sa viesť Pánom, dobrovoľne sa ponúknite službe tomu, ktorý „neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45). Váš život dosiahne neočakávanú plnosť. Možno, že niekto uvažuje takto: pápež prišiel poďakovať a teraz žiada. Áno, je to tak. To je poslanie pápeža, Petrovho nástupcu. A nezabúdajte, že Peter vo svojom prvom liste pripomína kresťanom cenu, ktorou boli vykúpení: Kristovu krv (porov. 1 Pt 1, 18-19). Kto hodnotí svoj život z tejto perspektívy vie, že na Kristovu lásku možno odpovedať iba láskou a toto je to, čo pápež od vás žiada pri tejto rozlúčke: aby ste odpovedali s láskou tomu, ktorý dal sám seba z lásky k vám. Ešte raz vám ďakujem a nech je Boh vždy s vami.
Preložil Peter Dufka
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110821008
Generálna audiencia Benedikta XVI.: SDM v Madride
Vatikán (24. augusta, RV) – Dnešná generálna audiencia pápeža Benedikta XVI. sa konala na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe. Svätý Otec sa, ako obyčajne po apoštolských cestách, vo svojej katechéze vrátil k udalostiam SDM v Madride:
Drahí bratia a sestry,
dnes by som sa chcel nakrátko v mysli a srdci vrátiť k mimoriadnym dňom prežitým v Madride na 26. svetových dňoch mládeže. Bola to – ako viete – vzrušujúca cirkevná udalosť; asi dva milióny mladých ľudí zo všetkých kontinentov zažili radosť, nádherný zážitok spoločenstva, stretnutie s Pánom, vzájomné zdieľanie a rast vo viere. Bol to skutočný vodopád svetla. Ďakujem Bohu za tento vzácny dar, ktorý dáva nádej pre budúcnosť Cirkvi: za mladých ľudí pevne a úprimne túžiacich zakoreniť svoj život v Kristovi, zostať pevní vo viere, kráčať spoločne v Cirkvi. Ďakujem všetkým, ktorí veľkoryso pracovali pre tieto Svetové dni: kardinálovi arcibiskupovi Madridu, jeho pomocným biskupom, ostatným biskupom zo Španielska a ďalších krajín, Pápežskej rade pre laikov, kňazom, rehoľníkom a laikom. Opäť obnovujem svoju vďačnosť španielskym úradom, inštitúciám a asociáciám, dobrovoľníkom a všetkým tým, ktorí podporili toto podujatie modlitbou. Nemôžem zabudnúť na vrelé privítanie, ktorého sa mi dostalo od Jeho Veličenstva španielskeho kráľa s manželkou i od celej krajiny.
Niekoľkými slovami, prirodzene, nemôžem popísať okamihy, ktoré sme tak intenzívne prežili. V mysli mi zostalo neskrotné nadšenie, s ktorým ma mladí ľudia prijali hneď v prvý deň na námestí Plaza de Cibeles, ich slová plné očakávania, ich silná túžba smerovať a upevniť sa v najhlbšej pravde, ktorú nám Boh dal poznať v Kristovi. V impozantnom kláštore El Escorial, bohatom na históriu, spiritualitu a kultúru, som sa stretol s mladými rehoľnými sestrami a mladými akademikmi. Rehoľným sestrám som pripomenul krásu ich verne prežívaného povolania a dôležitosť ich apoštolskej služby ako aj ich prorockého svedectva. Zostáva vo mne hlboký dojem z ich nadšenia, z mladej viery, plnej odvahy do budúcnosti a ochoty takto slúžiť ľudstvu.
Univerzitným pedagógom som pripomenul, aby skutočne formovali nové generácie, usmerňujúc ich pri hľadaní pravdy nielen slovami, ale i životom, vedomí si toho, že pravda je sám Kristus. Stretnutím sa s Kristom stretávame pravdu. Vo večerných hodinách pri modlitbe krížovej cesty množstvo mladých ľudí intenzívne prežívalo účasť na udalostiach utrpenia a smrti Ježiša Krista. Kristov kríž ponúka oveľa viac než to, čo vyžaduje – dáva všetko, pretože nás vedie k Bohu.
Nasledujúci deň som slúžil svätú omšu v madridskej katedrále Panny Márie Almudenskej so seminaristami, mladými ľuďmi, ktorí chcú zapustiť korene v Kristovi, aby ho v budúcnosti sprítomňovali ako jeho kňazi. Želal by som si, aby povolania ku kňazstvu vzrastali. Medzi prítomnými bolo nemálo tých, ktorí počuli Božie volanie práve pri predchádzajúcich Svetových stretnutiach mládeže. Som si istý, že i v Madride Pán zaklopal na dvere sŕdc mnohých mladých, aby ho veľkoryso nasledovali v kňazskej službe alebo v rehoľnom živote.
Návšteva strediska pre postihnutú mládež mi ukázala veľkú úctu a lásku venovanú každému človeku a umožnila mi poďakovať tisícom dobrovoľníkov, ktorí v tichosti svedčia o evanjeliu lásky a života. Večerná modlitbová vigília a veľká záverečná eucharistická slávnosť posledného dňa boli dva mimoriadne silné momenty. Zástup rozjasaných mladých sa nenechal zastrašiť dažďom a vetrom a stíšil sa k adorácii Krista, prítomného v Eucharistii, aby ho chválil, ďakoval mu a vyprosil si od neho pomoc a svetlo. V nedeľu mladí ľudia prejavili svoju živosť a radosť pri slávení Božieho slova a Eucharistie, ktoré ich stále viac vedú k Bohu a posilňujú ich vieru i kresťanský život. Nakoniec som sa v nadšenej atmosfére stretnutia poďakoval dobrovoľníkom za ich veľkorysosť. Po záverečnej oficiálnej rozlúčke som opustil Španielsko a v srdci som si odviezol uplynulé dni ako veľký dar.
Drahí priatelia, stretnutie v Madride bolo podivuhodnou manifestáciou viery pre Španielsko a predovšetkým pre celý svet. Pre množstvo mladých, pochádzajúcich z každého kúta zeme, bolo výnimočnou príležitosťou uvažovať, viesť dialóg, vymieňať si pozitívne skúsenosti a najmä spoločne sa modliť a obnoviť záväzok zakoreniť svoj život v Kristovi, vernom Priateľovi. Som si istý, že sa vrátili a vracajú do svojich domovov s pevným odhodlaním byť kvasom zástupov, nesúc nádej, ktorá sa rodí z viery. Pokiaľ ide o mňa, naďalej ich sprevádzam modlitbou, aby zostali verní prijatým záväzkom. Materinskému orodovaniu Panny Márie zverujem ovocie týchto dní.
A teraz by som rád oznámil témy budúcich Svetových dní mládeže. Tie budúcoročné, ktoré budú prebiehať na diecéznej úrovni, sa budú niesť v znamení motta: „Ustavične sa radujte v Pánovi!“, vybraného z Listu Filipanom (4,4); kým pre Svetové dni mládeže v roku 2013 v Riu de Janeiro bude mottom Ježišov príkaz: „Choďte a učte všetky národy!“ (porov. Mt 28, 19). Odteraz zverujem modlitbám všetkých prípravu týchto nesmierne dôležitých stretnutí. Ďakujem.